To, že na maľovanie potrebujeme štetec a farbu, vieme asi všetci. Lenže maľovanie nie je len o tom. Existuje veľa náradia a potrieb, na ktoré treba tiež myslieť, ak sa dáte do maľovania svojpomocne.
V jednom z naších článkov, Ako sa pripraviť na maľovanie, sme sa rozprávali o tom, čo všetko celému procesu maľovania predchádza a ako vlastne na to. Dnes sa budeme venovať jednotlivému náradiu, na čo slúži a zhruba si načrtneme aj finančné náklady jednotlivých potrieb. Pokiaľ sa neplánujete stať profesionálnym maliarom, možno zistíte, že sa vám úplne neoplatí zaobstarať si toľko nového vybavenia, ktoré použijete raz za 5 rokov pri pravidelnej maľbe.
Dôkladné zakrytie
Výmaľba nezačína štetcom a farbou, ale oveľa skôr, keď sami seba a naše miestnosti pripravujeme na maľovanie. V tento moment prichádzajú na scénu rôzne zakrývacie materiály, ktoré nám uľahčia upratovanie po maľovaní a zároveň nám chránia nábytok a podlahu pred kvapkajúcou farbou.
Existuje niekoľko variantov zakrývacích plachiet a fólií, ktoré sa v podstate líšia len hrúbkou. Využiť môžete aj zakrývacie rúno. To je tou najhrubšou ochranou, ktorá sa hodí aj na miesta, ktoré môžu byť náchylnejšie na zničenie – napríklad prahy dverí alebo určité miesta na podlahe, po ktorých sa často chodí. Oproti obyčajným plachtám, ktoré sa pohybujú rádovo v rozmedzí pár centov, sa však tento materiál môže vyšplhať až na niekoľko eur.
Ďalej budete potrebovať klasickú maliarsku papierovú pásku. Tou nielenže spojíte všetky krycie materiály v jednu nepriepustnú plochu, ale zároveň s jej pomocou ochránite zásuvky alebo aj potrubie radiátora.
Na manipuláciu s krycími materiálmi (či už sa nakoniec rozhodnete pre klasickú plachtu alebo rúno) vám budú bohato stačiť obyčajné nožnice. Investovať však môžete aj do noža na sadrokartón, ktorý je kvalitnejší a vhodnejší pri manipulácii so zakrývacím rúnom.
A rada na záver – pri zakrývaní okien, nezabudnite tiež na okenné tabule. Tie sa dajú zakryť ako už spomínanými krycími plachtami, ale aj lepenkou či kartónom. Môžete si byť istí, že takto po maľovaní nenájdete ani ten najmenší cákanec, ktorý by vám mohol kaziť výhľad z vášho okna.
Zbavte sa starého náteru
Až starostlivo zakryjete všetko, čo by sa mohlo pri celom procese maľovania zašpiniť, konečne prichádza na rad tá poctivá murárska práca. Dostávame sa totiž k stenám samotným.
Ešte to ale nebude maľovanie ako také – musíme sa totiž najskôr postarať, aby nám náter farbou držal poriadne na podklade. To obnáša škrabanie stien, opravenie potenciálnych odrenín, nerovností a penetráciu.
Na škrabanie stien budeme potrebovať veľký maliarsky valček a to najlepšie s dlhou rukoväťou (či už tou teleskopickou alebo obyčajnou), ktorý sa vám bude nakoniec hodiť aj na neskoršie maľovanie.
Či je stenu nutné oškrabať alebo nie sa dá zistiť pomocou jednoduchého testu. Mokrým valčekom prejdete po stene - pokiaľ sa začne farba ihneď odlupovať, musíte stenu oškrabať. Valček navyše využijete na navlhčenie podkladu pred škrabaním. K tomu potom budete potrebovať maliarsku škrabku, ktorá vás nevyjde nijak draho – zhruba 2 eurá.
Na následné umytie omietky (teda odstránenie zvyšnej omietky) si vystačíte s klasickou krátkou okrúhlou štetkou, ktorú tiež využijete neskôr pri nátere a nemusíte tak nutne investovať napríklad do murárskeho hladítka.
Ale čo tie nerovnosti?
Po dôkladnom oškrabaní bude nutné opraviť všetky nerovnosti, ktoré sa za tie roky objavili. Náradím číslo jedna, bez ktorého sa naozaj nezaobídete, je špachtľa. Tou budete nanášať hmotu na vyplnenie nerovností. Navyše sa nejedná o žiadnu veľkú investíciu, pretože cena za jednu špachtľu sa pohybuje v pár eurách.
A čím teda diery zapraviť? Odpoveď na túto otázku sa odvíja od rozmeru a veľkosti dier či odrenín na vašich stenách. Pokiaľ je opotrebenie väčšie, zvážte použitie sadry. Ale pozor!
Hoci je sadra cenovo prívetivou, pokiaľ ste s ňou nikdy predtým nepracovali, jej aplikácia pre vás môže byť "orieškom".
Alternatívou môže byť použitie vnútornej hotovej stierky. Tá je vhodná na okamžité použitie a opravíte s ňou aj menšie odreniny a ryhy. Na tie vám ale tiež postačí práškový tmel, ktorý je o niečo lacnejší. Ale aj tu si treba dať pozor na jeho aplikáciu.
Ďalšou alternatívou je potom akrylový tmel, ktorého aplikácia nie je nijako zložitá a ktorého cena je priaznivejšia, pretože sa dá zaobstarať v menších baleniach, čo u sadry alebo práškového tmelu nie je vždy možné.
Posledný krok pred maľovaním – penetrácia!
Po takýchto úpravách vám na stene vznikne zmes materiálov, ktorú je nutné zjednotiť. O to sa postará penetračný náter, ktorý okrem toho zvládne aj množstvo ďalších vecí. Zvyšuje totiž priľnavosť ďalších náterov a farebný náter bude perfektne kryť. Penetrácia je navyše skvelou prevenciou proti plesniam obzvlášť v miestnostiach, ktoré sú vlhšie a tým pádom aj náchylnejšie k tomuto problému.
Okrem penetrácie budete potrebovať maliarsky valček a štetec. Tie už ale napokon máte kvôli predchádzajúcim krokom. Pri aplikácii penetrácie sa vám budú hodiť aj iné typy štetcov, ktoré potom následne zužitkujete aj pri samotnom maľovaní. Na drobnejšie detaily zvážte kúpu menšieho štetca a na horšie prístupné miesta aj zárohový štetec.
A konečne môžeme začať maľovať
O tom, kedy použiť štetec a kedy zase valček sme dopodrobna hovorili už v našom článku o najčastejších chybách pri maľovaní. To najdôležitejšie ponaučenie však znie – naozaj budete potrebovať oboje. Odporúčame zaobstarať si sadu maliarskych štetcov a valčekov.
Dajte si pozor, aby takýto balíček obsahoval aj maliarsku vaničku a stieraciu mriežku, ktoré sú naozaj nevyhnutné, ak chcete, aby bola farba po stenách rozotrená rovnomerne. Zvážte tiež maliarsky rebrík, pokiaľ si nekúpite valček s dlhou tyčou.
Najzákernejší je potom výber farby. Tu veľmi záleží na vašich preferenciách. Všeobecne je najjednoduchšie zájsť si do špecializovaného obchodu a poradiť sa s odborníkmi, pretože rôzne typy farieb, ktoré sa líšia zložením a tiež svojimi úžitkovými vlastnosťami, môžu byť pre laika jedna veľká španielska dedina. Odborníci vám potom pomôžu vybrať kvalitné farby s vysokou krycou schopnosťou.
Comments